Vlakom do Popradu a späť: čo na to kolená
Každé ráno cestujem z Kežmarku do Popradu vlakom, potom osem hodín sedím v kancelárii a večer ešte vybehnem na druhé poschodie bez výťahu. Okolo štyridsaťpäťky sa mi začali ozývať kolená, najviac v zime na studenom nástupišti.
Ortopéd mi po röntgene povedal, že nič vážne nevidí, a poradil mi posilňovať stehná a menej sedieť. Gél Ostefrin mi priniesla kolegyňa z učtárne, ktorá ho nosí v kabelke. Odvtedy si ho ráno, kým sa oblečiem, a večer po sprche vmasírujem do oboch kolien, občas aj do krížov.
Mám rada ten chlad, ktorý príde pri prvom dotyku, aj vôňu gáfru, čo mi pripomína starú mamu. Kolená mi po masáži pripadajú ľahšie a do vlaku nastupujem ochotnejšie. V práci som si navyše vypýtala stôl, pri ktorom sa dá stáť, a cez obed obchádzam budovu.
