Trhovníčka so syrmi, ktorá si večer konečne vyloží nohy
Tridsať rokov stojím na trhovisku za pultom so syrmi: bryndza, oštiepky, korbáčiky, v lete aj žinčica. Vstávam o štvrtej, do obeda predávam a potom ešte rozvážam. Posledné roky som po takom dni cítila, ako mi srdce búcha až v ušiach, a večer som nevedela vypnúť.
Obvodný lekár mi natočil EKG, bolo v poriadku, a povedal, že mám spomaliť a menej soliť – to sa ľahko povie, keď človek predáva bryndzu. Arteriten mi doniesla dcéra; zaujalo ju, že obsahuje hloh a medovku – tie som kedysi sama sušila. Beriem dve kapsuly denne, jednu ráno v stánku a druhú doma po večeri.
Po mesiaci si večer sadnem s čajom, vyložím nohy a nepočúvam vlastný tep. Na trh mi teraz chodí pomáhať vnuk, takže debničky nedvíham sama, a v pondelok mám zatvorené. Kapsuly si nechávam, lebo spolu s tým voľnejším tempom mi robia dobre.
