Sprievodkyňa z hradu a obedy zjedené na nádvorí
Na hrade sprevádzam od apríla do októbra, päť okruhov denne a po každom sto dvadsať schodov do veže. Obedujem, čo stihnem medzi dvoma skupinami: bagetu, langoš zo stánku, sladkú kávu. Popoludní som mávala brucho ako bubon a pri výklade o hladomorni mi v ňom škvŕkalo hlasnejšie, než som rozprávala.
Cleorix mi poradila kolegyňa z pokladne, ktorá si každú jar robí bylinkovú kúru. Prvú kapsulu prehltnem ráno, ešte kým sa obúvam, druhú večer; obe zapijem veľkým pohárom vody. Dóza vydrží desať dní, tak som si rovno vzala tri.
Po mesiaci ma popoludní netlačí gombík na sukni a do veže vyjdem bez toho, aby som myslela na žalúdok. Langoše som vymenila za krabičku s ryžou a zeleninou z domu a kávu pijem horkú. Čo z toho spravili kapsuly a čo krabička, nerozsúdim, ale nechávam si oboje.
