Dispečerka, ktorá sa prestala zastavovať pri automate
Robím dispečerku v autobusovej doprave, dvanásťhodinové zmeny pri vysielačke a monitoroch. Jedla som, čo bolo po ruke: rožok, keksy z automatu na chodbe, o desiatej večer ohriaty rezeň. Rovnošata mi bola z roka na rok tesnejšia.
Kapsuly Vitonika mi priniesla sestra, ktorá ich mala doma v kuchynskej linke. Beriem jednu k raňajkám a druhú k večeri, vždy s pohárom vody; na nočnú zmenu si kapsulu nosím v malej škatuľke v kabelke.
Po troch týždňoch si všímam hlavne to, že mám v jedle konečne poriadok a pri automate sa nezastavujem. Začala som si nosiť varené jedlo z domu a cez prestávku obídem pešo celú stanicu. Sukňa od rovnošaty mi sedí voľnejšie a to mi zatiaľ stačí.





