Operátorka z baliacej linky, ktorá si začala strážiť uši
Stojím pri baliacej linke na tri zmeny už devätnásť rokov. Hala hučí bez prestávky a ja som si po robote púšťala televízor čoraz hlasnejšie; dcéra vravela, že ho počuť až na chodbu. Večer som bývala z toho hluku úplne vyšťavená.
Na ušnom mi merali sluch, vraj primeraný veku, len mám dôsledne nosiť chrániče. Otolax mi poradila kolegyňa zo skladu, ktorá ho berie druhý mesiac. Dávam si jednu kapsulu denne k hlavnému jedlu, pri rannej zmene k obedu a pri nočnej k večeri.
Po šiestich týždňoch som večer menej unavená a pri večeri vydržím sledovať, čo dcéra rozpráva, a neodbieham myšlienkami. Štuple do uší si teraz dávam hneď pri vrátnici a cez prestávku chodím von, nie do bufetu s rádiom. Ktorá z tých zmien spravila najviac, neviem, ale nechám si všetky.








